Poznáme ho ako poslanca, podnikateľa a aj človeka, ktorý v Bratislavskom kraji urobil „malú reformu školstva.“ O jeho skúsenostiach, o tom, ako mení školy, ale aj o tom, ako opustil biznis a prešiel do školstva, sa rozprávame s podpredsedom strany Sloboda a Solidarita Branislavom Gröhlingom.

Ľudia Vás dlho poznali ako „človeka od remesla“, ktorý pomáhal študentom stredných odborných učilíšť uplatniť sa. V politike ste sa ocitli veľmi rýchlo a hneď ste sa stali aj poslancom. Kde nastala zmena?
Uvedomil som si, že svoj sen – dať remeslu skutočne to povestné zlaté dno, bez politiky nedosiahnem. Politiku som si predstavoval ako niečo, s čím nechcem mať nič spoločné, ale zostal som príjemne prekvapený. SaS je partia príjemných ľudí, ktorí chcú zmeniť Slovensko k lepšiemu nie sladkými rečami, ale odbornými riešeniami. Ako opozičný poslanec viem zatiaľ len navrhovať, ale za ten čas som napísal kompletnú reformu školstva, kde sa naši mladí vzdelávajú tak, ako sa patrí.

Niečo sa predsa len podarilo aj z opozičnej lavice. V médiách sme sa mohli dočítať o Vašej „malej reforme školstva“ v Bratislavskom kraji. Ako to vôbec začalo a čo konkrétne robíte?
Začalo to tak, že pred dvoma rokmi sa stal županom Bratislavského kraja Juraj Droba. Keďže sa z politiky a zo strany poznáme, oslovil ma, aby som sa stal jeho poradcom pre školstvo a na 54 školách, ktoré kraj zriaďuje, ukázal, ako sa školstvo dá lepšie viesť. A čo teda robíme? Je toho veľa. Napríklad sme začali zvyšovať platy učiteľov. Konečne. Sme samosprávny kraj, takže nemáme takú moc ani rozpočet ako ministerstvo školstva. Nemôžeme zmeniť platy učiteľov, ale vieme k nim niečo pridať. Preto sme zaviedli 100-eurové príplatky pre začínajúcich učiteľov, odchádzajúcim učiteľom navyšujeme odchodné, všetkým učiteľom, ktorí chcú, preplácame kurzy cudzieho jazyka. Zároveň sme začali učiteľom preplácať prácu po škole, krúžky a podobne, na čo ide až 100-tisíc eur mesačne.

Veľa sa hovorí, že naše školstvo je zastarané a potrebuje modernizovať – robíte niečo aj v tejto oblasti?
Samozrejme, že potrebuje, veď ministri sa tu striedajú ako na bežiacom páse a len rozprávajú a rozprávajú. Opäť mi to zatiaľ ide len z pozície poradcu župana. Na školách sme otvorili 14 nových odborov – medzi inými aj technické odbory ako autotronik či IT alebo bilingválne gymnázium. Zaregistrovali to aj študenti a už druhý rok po sebe nám rastie počet záujemcov o štúdium na našich školách. Okrem toho sme napríklad veľmi začali podporovať využívanie projektov a fondov. Vďaka tomu si naši študenti môžu vyskúšať prax v zahraničí. Je toho ešte veľa, čo robíme a plánujeme. Hlavne sa ale snažím ukázať, že školstvo sa dá meniť aj v malom. A niekedy netreba ani meniť zákony.

Ako sa to všetko podarilo? Nie je náročné to zafinancovať?
Rozumné hospodárenie robí zázraky. Narábame s úplne rovnakým rozpočtom ako predošlé vedenie kraja. Iba sme v ňom odstrihli nepotrebné výdavky a peniaze sme investovali do škôl. Všetci radi hovoria, že školstvo je priorita, ale obvykle to skončí iba pri slovách na papieri. Pre nás školstvo nie je papierová priorita, ale skutočná. Je to moja srdcová záležitosť a tí, ktorí ma poznajú, vedia, že keď sa do niečoho zahryznem, nepoľavím.

Ako ste sa vôbec dostali k školstvu? Študovali ste niečo v tejto oblasti?
Na vysokej škole som vyštudoval právo, na strednej obuvníctvo, som predsa z Partizánskeho. K školstvu som sa dostal z prostredia biznisu. Skoro pred 20 rokmi som založil veľký podnik, išlo o sieť kaderníctiev. Keď sme zháňali zamestnancov, hlásili sa k nám absolventi, ktorým chýbali skúsenosti z praxe a museli sme ich preškoľovať. Tak sme sa rozhodli vzdelávať ich priamo na školách. Po roku časť z nich išla pracovať k nám, iní sa uchytili inde alebo si založili vlastné podniky. Časom sme školili mladých ľudí nielen pre náš podnik, ale pre celý trh.

Postupne sme začali s odborníkmi z praxe školiť aj iné odbory – kuchárov, cukrárov, baristov – a vznikol tak obrovský projekt. Zapojila sa skoro stovka škôl a niekoľko stoviek študentov. Všetko som to robil vo vlastnom čase a aj na vlastné náklady. Bavilo ma to, lebo som v tom videl hlbší zmysel a robilo mi radosť vidieť, že mnohí mladí ľudia si takto našli vzťah k remeslu. Každý úspešný životný príbeh ma poháňa ďalej.

Pomohli Vám tieto skúsenosti vo Vašej súčasnej práci v školstve či v práci poslanca?
Určite áno. Spoznal som školstvo „zdola“ – z pohľadu učiteľov, riaditeľov a žiakov, s ktorými som sa 15 rokov stretával a komunikoval s nimi. V parlamente si teraz pri návrhoch zákonov viem predstaviť, čo znamená nejaká zmena pre riaditeľku, učiteľa či ekonómku na škole. Aj vďaka tomu som sa pred štyrmi rokmi dostal na kandidátku SaS. V Bratislavskom kraji školstvo spoznávam z iného uhla, z pozície vedenia. A to je dobré, lebo viem veci posúdiť z pohľadu školy, aj z pohľadu zriaďovateľa. Podnikaniu sa ale dnes už nevenujem, zavesil som ho na klinec a chcem všetku svoju energiu venovať školstvu a budúcnosti mladých ľudí na Slovensku.

Ako vidíte svoju budúcnosť?
Bol by som rád, keby sme zmeny, ktoré sme priniesli v školstve v Bratislavskom kraji, dokázali preniesť na celé Slovensko. Máme perfektný program, výborný tím a dokonca máme ako jediní riadiace skúsenosti v školstve a skutočné výsledky v ňom. Všetko toto ponúkame voličom a oni rozhodnú 29. februára 2020.